História klubu
Vitajte na stránke sksvatyjur.wbl.sk v sekcii História klubu
Obdobie rokov 1921 - 1931
Svoju históriu začal písať futbal vo Svätom Jure v roku 1921, kedy skupina mladíkov navštívila zopár futbalových zápasov v neďalekej Bratislave. Jedným z takýchto stretnutí bol aj súboj medzi začínajúcim oddielom I.ČsŠK Bratislava a študentským mužstvom, už populárnej SK Slavia Praha, ktorej hráči po stretnutí darovali svoje dresy chlapcom z nášho mesta.
Takto sa klubovými farbami stali červená a biela, no a miesto známej hviezdy, ktorá zdobila dresy Slavie sa našil mestský erb s Jurajom na koni. Klub si z vďaky k Pražanom, prevzal aj pomenovanie ŠK Slávia. Žiaľ, z tohto obdobia sa nezachovali žiadne podrobnejšie dokumentačné materiály. To, čo vieme, je len z rozprávania dnes už nežijúcich pamätníkov. Jedným z nich bol aj Štefan Dočolomanský, ktorý patril k zakladajúcej jedenástke a ktorý nám na sklonku života poskytol cenné informácie z tohto obdobia.
Hriechom by bolo nespomenúť Bohuša Opravila, ďalšieho zakladajúceho funkcionára, ktorý v Sv. Jure pôsobil niekoľko desiatok rokov a hoci bol pôvodom Čech, vždy sa hrdo hlásil k Svätojurčanom. V dvadsiatych rokoch mužstvo odohralo len zoznamovacie stretnutia. Súperom im boli futbalisti z blízkeho okolia (Pezinok, Račišdorf, čo je dnešná Rača a iní). Keďže vo Sv. Jure žili okrem Slovákov aj Nemci a Židia, tak sa časom vytvorili tri družstvá, ktoré súperili medzi sebou.
Obdobie rokov 1931 - 1939
Prvý dokument, ktorý sa zachoval v písomnej podobe má dátum 24. augusta 1931, kedy bola spísaná zápisnica ŠK Svätý Jur. Predsedom sa stal František Orel - český úradník štátnych dráh a tajomníkom František Kuracina. Ďalšími členmi výboru boli väčšinou hráči, ako Križan, Remenár, Huttl, Pucher, Mlynek, Benkovič, Achberger, Palič, Velič, Kováč, Fiala, Luptovits, Bartovič.
Na riadny chod klubu boli potrebné financie, ktoré sa získavali usporadúvaním zábav a ďalších kultúrnych podujatí. Prispievateľmi však boli aj miestni živnostníci, ktorí podporovali klub nielen finančne, ale tiež občerstvením (Bohunický, Hupka, Nathan a ďalší). V tomto období mužstvo pôsobilo v nižších župných súťažiach. Napriek tomu sa často stretávali so zahraničnými súpermi zvučných mien, čo bolo na vtedajšie časy niečo nevídané (SK Virtus Wien, Arkadija Wien).
V týchto súbojoch si svätojurskí hráči vôbec nepočínali zle. Svoje domáce stretnutia hrali na Pažiti, kde sa dnes nachádza priemyselná zóna. Veľkou devízou bolo, že klub mal aj družstvo dorastencov, z ktorých sa vhodne a plynule dopĺňalo mužstvo dospelých. Mnohí z týchto chlapcov boli neskôr dlhoročnými oporami - Jurkovič, Schneider, bratia Pucherovci, či Kaiserovci.
Obdobie rokov 1939 - 1945
V období takzvaného Slovenského štátu sa klub premenoval na ŠK HG Svätý Jur. Viacerí funkcionári, ktorí mali českú národnosť museli Slovensko opustiť. Ako to už v časoch vojny býva zvykom, niektorí hráči slovenskej alebo nemeckej národnosti museli narukovať. Za mužstvá mužov a dorastencov nesmeli nastupovať tí, ktorí mali židovský pôvod. No ani toto neodradilo zostávajúcich nadšencov.
Predsedom sa stal Rudolf Palič a tajomníkom Jozef Hupka. Mužstvo dospelých sa doplnilo chlapcami z dorastu - Kugler, Kohút, Púčik, Lisý, Kautz, Kamenický, Hranický. Okrem súťažných stretnutí sa zúčastňovali futbalisti zo Svätého Jura aj viacerých turnajov (Veľkonočný turnaj v Rači). Svoju športovú činnosť viacerí rozšírili aj o iné druhy športov (stolný tenis- Rudolf Vido, lyžovanie – Michal Pucher). Veľkou poctou pre klub bol prestup Karola Jurkoviča do najpopulárnejšieho slovenského klubu – ŠK Bratislava (dnešný ŠK Slovan).
Obdobie rokov 1945 – 1960
Po oslobodení a ukončení II. svetovej vojny sa klub skonsolidoval a pokračoval aj naďalej vo svojej činnosti. Vrátil sa k názvu ŠK Svätý Jur. V roku 1947 sa vybralo mužstvo dospelých na turné po Slovensku. Pamätným bolo stretnutie v Poprade, kde sa domáci Podtatranci museli skloniť našim mužstvom. Víťazstvo v pomere 4:2 pre Juranov bolo nečakané a senzačné.
Tento rok sa niesol v znamení výborných výsledkov. Mužstvo vyhralo župné majstrovstvá a postúpilo do vtedajšej Divízie. Oporami boli také mená ako Jurkovič, Vašík, Schneider, Unger, Kaiser, Kocmunda, Púčik, Vido, Lisý M, Ilka, Čisár, Pažitný, Pucher, Follrich K. Dobré meno svätojurskému futbalu spravili prestupy niektorých hráčov do l. čsl. ligy. Rudolf Vido sa stal hráčom Tatrana Prešov, Dušan Koník odišiel do Slávie Bratislava, odkiaľ neskôr prestúpil do AC Nitra. V meste pod Zoborom sa mu stal spoluhráčom aj Michal Pucher, neskorší kráľ ligových strelcov.
Solídne výsledky dosahovalo družstvo dorastu, ktorého oporou bol brankár Adolf Schwantzer. Svoju trénerskú kariéru pri družstve žiakov začal František Križan. Počas budovania nového ihriska v rokoch 1955-56 sa domáce zápasy odohrali v Grinave. Veľký podiel na budovaní ihriska mali - Ján Kuracina, Jozefa Chrappa, Štefana Biznára a ďalší.
Obdobie rokov 1961 – 1970
Začiatkom 60-tych rokov sa obec premenovala na Jur pri Bratislave a v týchto rokoch mal klub pod názvom Sokol JRD Jur pri Bratislave, v súťažiach dve mužstvá dospelých, jedno mužstvo dorastu a žiacku jedenástku, ktorá na svoje zápasy za súperom neraz „cestovala“ pešo alebo na bicykloch. Okrem súperov v riadených majstrovských súťažiach sa odohrali nielen turnajové duely (Jirkov u Chomutova, Oslavany a iné), ale aj medzinárodné stretnutia s družstvami dolnozemských Slovákov – krajanov z rumunského mestečka Nadlak alebo s Tatrou Kysač z bývalej Juhoslávie.
Pamätným medzinárodným stretnutím bol zápas s vtedajším akademickým mužstvom slávneho Manchestru United, ktorý sa skončil 1:0 v prospech hostí z Británie. Svoju trénerskú kariéru v tomto období začal Josef Pokorný, ktorý sa až doteraz venoval práci s mládežou, čo je úctyhodných 45 rokov. V tejto ére začal vykonávať v klube prácu tajomníka Milan Straka, ktorý v Jure pôsobil desiatky rokov a má leví podiel na vzostupe futbalu v našom meste.
Obdobie rokov 1971 – 1980
Tieto roky možno považovať za jedny z futbalovo najúspešnejších v našom klube. „A“ mužstvo dospelých sa postupne prebojovalo z oblastných súťaží do Divízie a družstvo dorastu do l. ligy! Po prvý raz sa tak v prípade mužov stalo v roku 1974, kedy mužstvo vedené trénerom Štefanom Juhászom vyhralo Majstrovstvá kraja.
O postup sa vtedy zaslúžili z hráčov najmä Alexander Achberger, Jozef Matúš, Ľudovít Malina, Dušan Berzedi, Karol Gašparovič, Ladislav Kukučka, Kamil Pajer, Ladislav Ivančík, Juraj Valček, Ján Tóth, Martin Červenák, Michal Volf a Ladislav Kugler. Divíznu súťaž mužstvo s kvalitnými súpermi absolvovalo dôstojne, keď vypadlo len vďaka jednogólovému rozdielu od zachránenej Senice. Návrat však netrval dlho, pretože už v roku 1976 sa mužstvo prebojovalo naspäť a plných deväť rokov cestovalo za súpermi od Bratislavy po Bytču, či Štúrovo. V týchto rokoch sa v kádri mužstva objavujú aj hráči s prvoligovými skúsenosťami ako Michal Medviď či Michal Sokol.
Spoločne s mužstvom dospelých si účasť v l. lige vybojovali dorastenci, ktorých k tomuto úspechu priviedol tréner František Križan a kráľom strelcov sa stal Vladimír Tomaškovič so 49-timi presnými zásahmi. Oporami družstva boli najmä Dušan Doktorík, Ján Kresánek, Milan Beladič a Jozef Ilka.
V tomto úspešnom roku sa urobila rekonštrukcia hracej plochy, ktorá sa zatrávnila. Patronátnym podnikom, ktorý prispieval do športu v Jure pri Bratislave, sa stal n.p. ZsVAK (Západoslovenské vodárne a kanalizácie).
Pamätným sa stal zájazd do Rakúska, kde sa naši chlapci stretli s viedenským klubom SK Sportklub, ktorý patril a stále patrí k najstarším klubom v Rakúsku.
Obdobie rokov 1981 – 1990
V tejto etape sa „A“ mužstvo plne aklimatizovalo v Divízii, ktorá však po reorganizácii v roku 1982 priviedla do Jura pri Bratislave druhú najvyššiu futbalovú súťaž – II.SNFL. Táto sa u nás hrala do roku 1985 so striedavými úspechmi. Patronátnym a partnerským podnikom sa stal n.p. Meopta Bratislava, ktorá futbalu a športu vôbec v Jure veľmi pomáhala.
Dobré meno jurského futbalu šírili Kamil Pajer, ktorý odišiel do bratislavského Interu a Vladimír Tomaškovič, ten sa stal hráčom Spartaku Trnava. Trénermi mužstva v tom čase boli Jaromír Šebesta a po ňom František Hrdlovič. Obom im asistoval bývalý hráč Dušan Berzedi. Opätovný návrat sa podaril v roku 1988, keď pod vedením hrajúceho trénera Petra Kučerku vyhralo mužstvo Krajské majstrovstvo.
Vo vyššej súťaži však zotrvalo len rok, keď so ziskom siedmich bodov zostúpilo. Aj družstvo dorastu postupne opúšťalo svoje pozície, až sa napokon ocitlo v druhej lige a o pár rokov už nefigurovalo ani tam. Dobre si však počínali všetky tri družstvá žiakov a to vďaka usilovnej práci trénerov Vojtecha Oravca, Michala Volfa a Josefa Pokorného.
Obdobie rokov 1991 – 2000
V roku 1990 bol Jur pri Bratislave premenovaný späť na Svätý Jur a stali sme sa mestom, avšak tieto roky sa považujú za najťažšie v činnosti futbalu vo Svätom Jure. Po spoločenských zmenách futbalový oddiel vystúpil z TJ a stal sa samostatným subjektom, ktorý si prinavrátil už takmer zabudnutý názov ŠK Svätý Jur. Predsedom sa stal Vladimír Pažitný. Finančné prostriedky klub získaval kultúrnymi podujatiami, brigádami a od sponzorov (Pechariáda). V roku 1993 sa „A“ mužstvo seniorov pod vedením trénera Jána Ščepánka prebojovalo znovu do II.SNFL, teraz však už len ako tretej najvyššej súťaže na Slovensku.
Z kádra mužstva odišiel odchovanec Radovan Vašík, ktorý sa stal hráčom Interu Bratislava a neskôr ZŤS Petržalky. V tejto ére klub doslova živoril a vďaka obetavosti funkcionárov nedopadol tak, ako v mnohých iných mestách a obciach na Slovensku. Na začiatku deväťdesiatich rokov sa konal prvý ročník turnaja mladších žiakov, ktorý od roku 1994 nesie názov vtedajšieho hráča "A" mužstva a trénera týchto žiakov a od jeho náhleho skonu v r. 1994 sa premenoval na „Memoriál Milana Paliatku“. Každoročne sa ňom zúčastňujú talentovaní futbalisti z blízkeho okolia malokarpatského regiónu. Družstvo starších žiakov sa vďaka podpore sponzorov v tomto čase zúčastnilo medzinárodného turnaja v talianskej Florencii.
Obdobie rokov 2001 – 2010
Táto etapa futbalu vo Svätom Jure mala aj dobré, ale aj zlé obdobia. Klub zo začiatku prežíval zasa len vďaka obetavosti funkcionárov a ochote pána Jána Poláka, ktorý vykryl náklady na chod klubu zo svojich prostriedkov. V tomto čase sa našlo veľa obetavých funkcionárov a fanúšikov a podarilo sa čiastočne opraviť oplotenie štadióna, vymaľovať priestory kabín a tribúny, natrieť konštrukcie a zhotoviť podkladové tabule na reklamy.
V r. 2002 boli pripravené a schválené nové "Stanovy ŠK Svätý Jur", členská schôdza zvolila nových funkcionárov. Eufória fanúšikov vyvrcholila, keď v roku 2004 dokonca mužstvo seniorov skončilo na prvom mieste v majstrovskej súťaži III. ligy BFZ avšak len vďaka prezieravosti zainteresovaných vtedajšíích funkcionárov a odstúpení sponzora, odchode 12 hráčov prvého mužstva, sa klub zriekol postupu do vyššej súťaže.
Klub prebrali noví funkcionári, ktorí sa snažili pri minimálnych prostriedkoch udržať klub nad vodou a to aj za spolupráce s mestom Svätý Jur a primátorom, ktorý bol podpredsedom ŠK. Všetky prostriedky sa venovali aj výchove mládeže, čo bola priorita. Za tým účelom sa spolu s mestom a SFZ podarilo zabezpečiť MINI-ihrisko s umelým povrchom. Mládež mala v tom čase prioritu.
Mládežnícke družstvá úspešne reprezentovali ŠK a mesto. Starší žiaci sa zúčastnili v r. 2006 turnaja v maďaskom Györi, kde z 18 družstiev celej európy obsadili 3. miesto a na turnaji v družobnom meste Miroslav v ČR v r. 2007 obsadili 2. miesto aj medzi tamojšími ligovými družstvami. Mladší žiaci úspešne absolvovali každý rok Memoriál M.Paliatku vo Svätom Jure. Dorast postúpil do III.ligy BFZ a úspešne tam bojoval.
Neúspešná bola dva a polročná spolupráca s novými sponzormi, ktorí mali snahu vybudovať futbalovú akadémiu vo Svätom Jure, síce dorast postúpil v tomto období do III. ligy, žiaci postúpili do divízie BFZ, mali sme mladších aj starších žiakov, založilo sa družstvo prípravky, ktoré ešte nebolo zaradené do súťaže, ale potom nasledoval pád „A“ mužstva do štvrtej ligy, rozpustilo sa „B“ mužstvo seniorov a neskôr i jedno družstvo žiakov.
Po odchode týchto sponzorov a príchodom nového vedenia a pri spolupráci s mestom na čele s primátorom Alexandrom Achbergerom sa začalo blýskať na lepšie časy. Vykonala sa rekonštrukcia závlahového systému, keď sa nainštalovalo nové a moderné zariadenie. Nainštalovaný bol nový objekt WC kontajner pre divákov, rekonštrukciou prešli vnútorné priestory tribúny (výmena elektrozariadenia, kabíny, sprchy, WC, kabína rozhodcov) a príprava teplej vody. Vymenili a osadili sa plastové okná, vstupné dvere.
Na poschodí mesto Svätý Jur, ako majiteľ objektov, sprevádzkoval reštauračné zariadenie. Pre verejnosť sa v roku 2010 vybudovalo ďalšie multifunkčné ihrisko s umelým povrchom v hodnote cca 160 tis. EUR, aj za prispenia prostriedkov mesta a štátu, ktoré slúži predovšetkým miestnej mládeži a futbalovým talentom. Taktiež sa vystavala tréningová stena. Začalo sa s rekonštrukciou oplotenia a dobudovali sa parkovacie plochy.
Na športovom poli sa aj vďaka terajšiemu predsedovi a trénerovi v jednej osobe Petrovi Kučerkovi začalo dariť „A“ mužstvu seniorov, ktoré postúpilo v r. 2010 do III.ligy BFZ a „B“ mužstvo si po opätovnom založení počínalo v VI. lige pomerne dobre keď skončilo na peknom druhom mieste.
Družstvo dorastu bojovalo úspešne v III. lige. Príkladne si ešte počínali aj kolektívy starších žiakov, mladších žiakov a prípravky, hlavne z dôvodu priorít tejto kategórie v minulých rokoch a kvalitného trénera, ktorý sa im venoval. Vo výbore ŠK sa tomto období často menili funkcionári, čo však malo nepriaznivý vplyv na riešenie nahromadených problémov z minulých rokov, hlavne v mládežníckom futbale (nedostatok hráčov a trénerov).
Obdobie rokov 2011 – 2014
Trávnik kedysi - v rokochoch 1960 - 1975 a v súčasnosti po roku 2011
